Liturgické obdobie

Zo stránky Katolícka encyklopédia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Liturgické obdobie je časť liturgického roka, ktorá je definovaná špecifickým rázom, témou a zameraním. Liturgické obdobia sa opakujú každý liturgický rok.

Rozdelenie liturgických období[upraviť | upraviť zdroj]

Advent[upraviť | upraviť zdroj]

Adventné obdobie začína prvou Adventnou nedeľou a končí sa na štedrý deň o 15:00, kedy už prakticky začína Vigília Narodenia Pána. Pozvoľne teda prechádza do Vianočného obdobia, v rámci jedného kalendárneho dňa. Adventné obdobie má dve hlavné zamerania:

  1. Očakávanie druhého (Eschatologického) príchodu Krista - gr. Parusia
  2. Pripomienka na prvé skutočné Kristovo narodenie v Júdejskom Betleheme.

Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je 17. december. Od tohto dňa sú lekcie každého ďalšieho dňa špecificky zamerané na Kristovo narodenie.

Vianoce[upraviť | upraviť zdroj]

Vianočné obdobie začína Vigíliou Narodenia Pána na štedrý deň a trvá do nedele Krstu Pána, čiže do prvej nedele po Zjavení Pána (6.1.). Zameraním Vianočného obdobia je predovšetkým spomienka na narodenie Ježiša, ale v rámci Vianočného obdobia si pripomíname aj iné tajomstvá, ako napr. mučenícku smrť sv. Štefana, sv. neviniatok, najsvätejšie meno Ježiš a Zjavenie Pána.

Cezročné obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie cez rok je rozdelené na dve časti. Prvá časť trvá od pondelka po Krste Pána, až do Popolcovej stredy vylúčene. Druhá časť cezročného obdobia začína na Svätodušný pondelok a trvá až do soboty, ktorá nasleduje po nedeli Krista Kráľa.

Pôstne obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôstne obdobie začína v popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, kedy pozvoľne prechádza do tzv. Veľkonočného trojdnia. Tématické zameranie pôstneho obdobia je tiež dvojaké

  1. Pokánie, ľutovanie hriechov, snaha o polepšenie sa
  2. Pripomienka Kristovho utrpenia a smrti.

Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je piata pôstna nedeľa (tzv. smrtná), počas ktorej sa zahaľujú kríže fialovým súknom, aby sa potom na Veľký piatok mohlo odhaliť "tajomstvo viery". .

Veľkonočné trojdnie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkonočné trojdnie (Triduum) ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista sa začína omšou Pánovej večere na Zelený štvrtok večer. Pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Vrcholí vo Vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania na Bielu sobotu a zakončuje sa vešperami na Veľkonočnú nedeľu. Zameraním veľkonočného trojdnia je pripomenutie kľúčových udalosti dejín spásy - ustanovenie Eucharistie a Sviatosti kňazstva, Ježišov príkaz lásky, Ježišovo umučenie, smrť a pochovanie a napokon jeho slávne vzkriesenie.

Veľkonočné obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou, ktorá je zároveň najdôležitejšia nedeľa celého liturgického roku a končí sa nedeľou Zoslania Ducha Svätého. Trvá spolu 50 dni. Zameraním veľkonočného obdobia je radosť z dokonaného vykupiteľského Ježišovho diela a zo zmŕtvychvstania.