Ľútosť
Ľútosť je retrospektívna (teda do minulosti smerujúca) bolesť duše nad spáchaným hriechom. Je nevyhnutná pri Sviatosti zmierenia.
Druhy ľútosti[upraviť | upraviť zdroj]
1. Prirodzená ľútosť[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení zo spáchaného činu, ale smeruje len do prirodzenej roviny. Napríklad "Ľutujem, že som klamal a teraz mi už nikto nechce v ničom veriť".
2. Nadprirodzená nedokonalá ľútosť[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení zo spáchaného činu, ale smeruje do naprirodzenej roviny - k Bohu. Nedokonalá ľútosť však vyplýva zo strachu pred Božím trestom. Pri Sviatosti zmierenia však postačuje.
3. Nadprirodzená dokonalá ľútosť[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení zo spáchaného činu, smeruje do nadprirodzenej roviny - k Bohu, ale vyplýva z vlastného smútku duše z urážky Boha, odmietnutia Božej lásky a milosti, ktorá sa prejavila hriechom. V prípade hroziaceho nebezpečenstva smrti dokonalá ľútosť odpúšťa aj ťažké hriechy. Ak však nebezpečenstvo smrti pominie, človek musí prijať Sviatosť zmierenia, aby mohol prijať Eucharistiu.