Adorácia

Zo stránky Katolícka encyklopédia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Adorácia (lat. adoratio) je vzdávanie úcty Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistií). Väčšinou ide o pobožnosť, počas ktorej je Eucharistia vyložená v Monštrancií, alebo v Cibóriu. Obidva spôsoby majú predpísané liturgické formy úcty, ktoré je potrebné zo strany kňaza dodržiavať.

Adorácia sa typicky zakončí modlitbou na úmysel sv. Otca, Eucharistickym hymnom (Ctíme túto Sviatosť slávnu) a Eucharistickým požehnaním.

Typy adorácií[upraviť | upraviť zdroj]

Liturgická[upraviť | upraviť zdroj]

Liturgická adorácia je adorácia, ktorá má jasne definovanú štruktúru, predpísané modlitby a žalmy. Tieto adorácie sa konajú napr. v rámci liturgickej slávnosti (napr. Adorácia na nedeľu Krista Kráľa, alebo Adorácia Veľkonočnej Vigílie).

Neliturgická moderovaná[upraviť | upraviť zdroj]

Kňaz podľa ľubovôle vedie adoráciu rozličnými modlitbami a lekciami zo Svätého písma, pevne však štruktúra nie je ustanovená. V rámci takýchto adorácií sa možno často modliť napr. ruženec, krížovú cestu, alebo iné modlitby, ktoré sú špecifické pre dané liturgické obdobie.

Tichá[upraviť | upraviť zdroj]

Eucharistia je vystavená väčšinou v monštrancií a počas toho neprebiehajú žiadne modlitby. Veriaci môžu prichádzať a odchádzať podľa ľubovôle, pričom sa modlia v tichosti modlitby podľa vlastného výberu. Špecifickým typom tejto adorácie je tzv. Celodenná poklona, ktorá sa v rámci diecézy koná každý deň liturgického roka v inej farnosti. Trvá od určenej rannej hodiny, do večernej hodiny, alebo od rannej omše do večernej omše (ak sú vo farnosti v daný deň dve omše). Aj vystavenie Eucharistie v božom hrobe možno považovať za formu tichej adorácie.