Ľútosť

Zo stránky Katolícka encyklopédia
Verzia z 19:32, 17. marec 2024, ktorú vytvoril Lava (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „Ľútosť je retrospektívna (teda do minulosti smerujúca) bolesť duše nad spáchaným hriechom. Je nevyhnutná pri Sviatosti zmierenia. == Druhy ľútosti == === 1. Prirodzená ľútosť === Pramení zo spáchaného činu, ale smeruje len do prirodzenej roviny. Napríklad "''Ľutujem, že som klamal a teraz mi už nikto nechce v ničom veriť''". === 2. Nadprirodzená nedokonalá ľútosť === Pramení zo spácha…“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Ľútosť je retrospektívna (teda do minulosti smerujúca) bolesť duše nad spáchaným hriechom. Je nevyhnutná pri Sviatosti zmierenia.

Druhy ľútosti[upraviť | upraviť zdroj]

1. Prirodzená ľútosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení zo spáchaného činu, ale smeruje len do prirodzenej roviny. Napríklad "Ľutujem, že som klamal a teraz mi už nikto nechce v ničom veriť".

2. Nadprirodzená nedokonalá ľútosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení zo spáchaného činu, ale smeruje do naprirodzenej roviny - k Bohu. Nedokonalá ľútosť však vyplýva zo strachu pred Božím trestom. Pri Sviatosti zmierenia však postačuje.

3. Nadprirodzená dokonalá ľútosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení zo spáchaného činu, smeruje do nadprirodzenej roviny - k Bohu, ale vyplýva z vlastného smútku duše z urážky Boha, odmietnutia Božej lásky a milosti, ktorá sa prejavila hriechom. V prípade hroziaceho nebezpečenstva smrti dokonalá ľútosť odpúšťa aj ťažké hriechy. Ak však nebezpečenstvo smrti pominie, človek musí prijať Sviatosť zmierenia, aby mohol prijať Eucharistiu.