Liturgické obdobie: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
=== Advent === | === Advent === | ||
Adventné obdobie začína prvou Adventnou nedeľou a končí sa na štedrý deň o 15:00, kedy už prakticky začína Vigília Narodenia Pána. Pozvoľne teda prechádza do Vianočného obdobia, v rámci jedného kalendárneho dňa. Adventné obdobie má dve hlavné zamerania: | [[Adventné obdobie|Adventné]] obdobie začína prvou Adventnou [[Nedeľa|nedeľou]] a končí sa na [[štedrý deň]] o 15:00, kedy už prakticky začína [[Vigília]] [[Narodenie Pána|Narodenia Pána]]. Pozvoľne teda prechádza do [[Vianočné obdobie|Vianočného]] obdobia, v rámci jedného kalendárneho [[Deň|dňa]]. Adventné obdobie má dve hlavné zamerania: | ||
# Očakávanie druhého (Eschatologického) príchodu Krista - gr. Parusia | # Očakávanie druhého ([[Eschatologický príchod Krista|Eschatologického]]) príchodu Krista - gr. Parusia | ||
# Pripomienka na prvé skutočné Kristovo narodenie v Júdejskom Betleheme. | # Pripomienka na prvé skutočné Kristovo [[Narodenie Pána|narodenie]] v [[Júdea|Júdejskom]] [[Betlehem|Betleheme]]. | ||
Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je 17. december. Od tohto dňa sú lekcie každého ďalšieho dňa špecificky zamerané na Kristovo narodenie. | Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je 17. december. Od tohto dňa sú lekcie každého ďalšieho dňa špecificky zamerané na [[Narodenie Pána|Kristovo narodenie]]. | ||
=== Vianoce === | === Vianoce === | ||
Vianočné obdobie začína Vigíliou Narodenia Pána na štedrý deň a trvá do nedele Krstu Pána, čiže do prvej nedele po Zjavení Pána (6.1.). Zameraním Vianočného obdobia je predovšetkým spomienka na narodenie Ježiša, ale v rámci Vianočného obdobia si pripomíname aj iné tajomstvá, ako napr. mučenícku smrť sv. Štefana, sv. neviniatok, najsvätejšie meno Ježiš a Zjavenie Pána. | [[Vianočné obdobie|Vianočné]] obdobie začína Vigíliou Narodenia Pána na štedrý deň a trvá do nedele [[Krst Pána|Krstu Pána]], čiže do prvej nedele po [[Zjavenie Pána|Zjavení Pána]] (6.1.). Zameraním Vianočného obdobia je predovšetkým spomienka na narodenie Ježiša, ale v rámci Vianočného obdobia si pripomíname aj iné tajomstvá, ako napr. mučenícku smrť [[Svätý Štefan, mučeník|sv. Štefana]], [[Sväté neviniatka|sv. neviniatok]], najsvätejšie meno [[Ježiš Kristus|Ježiš]] a Zjavenie Pána. | ||
=== Cezročné obdobie === | === Cezročné obdobie === | ||
Obdobie cez rok je rozdelené na dve časti. Prvá časť trvá od pondelka po Krste Pána, až do Popolcovej stredy vylúčene. Druhá časť cezročného obdobia začína na Svätodušný pondelok a trvá až do soboty, ktorá nasleduje po nedeli Krista Kráľa. | Obdobie cez rok je rozdelené na dve časti. Prvá časť trvá od pondelka po Krste Pána, až do [[Popolcová streda|Popolcovej stredy]] vylúčene. Druhá časť cezročného obdobia začína na [[Svätodušný pondelok]] a trvá až do [[Sobota|soboty]], ktorá nasleduje po nedeli [[Nedeľa Krista Kráľa|Krista Kráľa]]. | ||
=== Pôstne obdobie === | === Pôstne obdobie === | ||
Pôstne obdobie začína v popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, kedy pozvoľne prechádza do tzv. Veľkonočného trojdnia. Tématické zameranie pôstneho obdobia je tiež dvojaké | Pôstne obdobie začína v popolcovú stredu a končí sa na [[Zelený štvrtok]] popoludní, kedy pozvoľne prechádza do tzv. [[Veľkonočné trojdnie|Veľkonočného trojdnia]]. Tématické zameranie pôstneho obdobia je tiež dvojaké | ||
# Pokánie, ľutovanie hriechov, snaha o polepšenie sa | # [[Pokánie]], ľutovanie [[Hriech|hriechov]], snaha o polepšenie sa | ||
# Pripomienka Kristovho utrpenia a smrti. | # Pripomienka [[Umučnie Pána|Kristovho utrpenia a smrti]]. | ||
Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je piata pôstna nedeľa (tzv. smrtná), počas ktorej sa zahaľujú kríže fialovým súknom, aby sa potom na Veľký piatok mohlo odhaliť "tajomstvo viery". . | Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je piata pôstna nedeľa (tzv. [[Smrtná nedeľa|smrtná]]), počas ktorej sa zahaľujú [[Kríž|kríže]] fialovým súknom, aby sa potom na [[Veľký piatok]] mohlo odhaliť "tajomstvo viery". . | ||
=== Veľkonočné trojdnie === | === Veľkonočné trojdnie === | ||
Veľkonočné trojdnie (Triduum) ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista sa začína omšou Pánovej večere na Zelený štvrtok večer. Pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Vrcholí vo Vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania na Bielu sobotu a zakončuje sa vešperami na Veľkonočnú nedeľu. Zameraním veľkonočného trojdnia je pripomenutie kľúčových udalosti dejín spásy - ustanovenie Eucharistie a Sviatosti kňazstva, Ježišov príkaz lásky, Ježišovo umučenie, smrť a pochovanie a napokon jeho slávne vzkriesenie. | Veľkonočné trojdnie (Triduum) ukrižovaného, pochovaného a [[Vzkriesenie|vzkrieseného]] Krista sa začína [[Omša Pánovej večere|omšou Pánovej večere]] na Zelený štvrtok večer. Pokračuje Veľkým piatkom a [[Biela sobota|Bielou sobotou]]. Vrcholí vo [[Vigília Pánovho zmŕtvychvstania|Vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania]] na Bielu sobotu a zakončuje sa [[Vešpery|vešperami]] na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]]. Zameraním veľkonočného trojdnia je pripomenutie kľúčových udalosti dejín spásy - ustanovenie [[Eucharistia|Eucharistie]] a [[Posvätenie kňazstva|Sviatosti kňazstva]], Ježišov príkaz lásky, Ježišovo umučenie, smrť a pochovanie a napokon jeho slávne vzkriesenie. | ||
=== Veľkonočné obdobie === | === Veľkonočné obdobie === | ||
Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou, ktorá je zároveň najdôležitejšia nedeľa celého liturgického roku a končí sa nedeľou Zoslania Ducha Svätého. Trvá spolu 50 dni. Zameraním veľkonočného obdobia je radosť z dokonaného vykupiteľského Ježišovho diela a zo zmŕtvychvstania. | Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou, ktorá je zároveň najdôležitejšia nedeľa celého liturgického roku a končí sa nedeľou [[Zoslanie Ducha Svätého|Zoslania Ducha Svätého]]. Trvá spolu 50 dni. Zameraním veľkonočného obdobia je radosť z dokonaného vykupiteľského Ježišovho diela a zo zmŕtvychvstania. | ||
Aktuálna revízia z 10:28, 15. marec 2024
Liturgické obdobie je časť liturgického roka, ktorá je definovaná špecifickým rázom, témou a zameraním. Liturgické obdobia sa opakujú každý liturgický rok.
Rozdelenie liturgických období[upraviť | upraviť zdroj]
Advent[upraviť | upraviť zdroj]
Adventné obdobie začína prvou Adventnou nedeľou a končí sa na štedrý deň o 15:00, kedy už prakticky začína Vigília Narodenia Pána. Pozvoľne teda prechádza do Vianočného obdobia, v rámci jedného kalendárneho dňa. Adventné obdobie má dve hlavné zamerania:
- Očakávanie druhého (Eschatologického) príchodu Krista - gr. Parusia
- Pripomienka na prvé skutočné Kristovo narodenie v Júdejskom Betleheme.
Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je 17. december. Od tohto dňa sú lekcie každého ďalšieho dňa špecificky zamerané na Kristovo narodenie.
Vianoce[upraviť | upraviť zdroj]
Vianočné obdobie začína Vigíliou Narodenia Pána na štedrý deň a trvá do nedele Krstu Pána, čiže do prvej nedele po Zjavení Pána (6.1.). Zameraním Vianočného obdobia je predovšetkým spomienka na narodenie Ježiša, ale v rámci Vianočného obdobia si pripomíname aj iné tajomstvá, ako napr. mučenícku smrť sv. Štefana, sv. neviniatok, najsvätejšie meno Ježiš a Zjavenie Pána.
Cezročné obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
Obdobie cez rok je rozdelené na dve časti. Prvá časť trvá od pondelka po Krste Pána, až do Popolcovej stredy vylúčene. Druhá časť cezročného obdobia začína na Svätodušný pondelok a trvá až do soboty, ktorá nasleduje po nedeli Krista Kráľa.
Pôstne obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
Pôstne obdobie začína v popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, kedy pozvoľne prechádza do tzv. Veľkonočného trojdnia. Tématické zameranie pôstneho obdobia je tiež dvojaké
- Pokánie, ľutovanie hriechov, snaha o polepšenie sa
- Pripomienka Kristovho utrpenia a smrti.
Bodom zlomu medzi týmito dvoma témami je piata pôstna nedeľa (tzv. smrtná), počas ktorej sa zahaľujú kríže fialovým súknom, aby sa potom na Veľký piatok mohlo odhaliť "tajomstvo viery". .
Veľkonočné trojdnie[upraviť | upraviť zdroj]
Veľkonočné trojdnie (Triduum) ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista sa začína omšou Pánovej večere na Zelený štvrtok večer. Pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Vrcholí vo Vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania na Bielu sobotu a zakončuje sa vešperami na Veľkonočnú nedeľu. Zameraním veľkonočného trojdnia je pripomenutie kľúčových udalosti dejín spásy - ustanovenie Eucharistie a Sviatosti kňazstva, Ježišov príkaz lásky, Ježišovo umučenie, smrť a pochovanie a napokon jeho slávne vzkriesenie.
Veľkonočné obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou, ktorá je zároveň najdôležitejšia nedeľa celého liturgického roku a končí sa nedeľou Zoslania Ducha Svätého. Trvá spolu 50 dni. Zameraním veľkonočného obdobia je radosť z dokonaného vykupiteľského Ježišovho diela a zo zmŕtvychvstania.