Sviatosť

Zo stránky Katolícka encyklopédia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Sviatosť alebo sväté tajomstvo je viditeľný znak neviditeľnej božej milosti. Na rozdiel od svätenín je účinok Sviatosti 100% istý. Sviatosti ustanovil samotný Kristus, sväteniny sú ustanovené Cirkvou. Katolícka Cirkev má 7 Sviatostí, iné kresťanské denominácie však neuznávajú všetky Sviatosti ako Sviatosti.

Zoznam Sviatosti[upraviť | upraviť zdroj]

V katolíckej cirkvi existuje 7 sviatosti:

  1. Krst
  2. Birmovanie
  3. Sviatosť oltárna (Eucharistia)
  4. Sviatosť zmierenia (pokánie)
  5. Pomazanie chorých
  6. Posvätenie kňazstva
  7. Manželstvo

Ako z povahy Sviatosti vyplýva, muži môžu za život prijať teoreticky všetkých 7 Sviatosti, ženy však 6.

Charakteristika Sviatostí[upraviť | upraviť zdroj]

Každá Sviatosť je charakterizovaná štyrmi aspektami:

Matéria[upraviť | upraviť zdroj]

Matéria je označenie pre zmyslami vnímateľný materiál, ktorý sa pri vysluhovaní Sviatosti použije. Môže to byť napr. svätená voda, olej, vyznané hriechy.

Forma[upraviť | upraviť zdroj]

Forma je modlitba, alebo aklamácia, pomocou ktorej sa Sviatosť vysluhuje. Má predpísanú formu, ktorú je potrebné dodržiavať.

Vysluhovateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Každá Sviatosť má vysluhovateľa. Najčastejšie to býva kňaz, ale aj laik môže vyslúžiť niektoré Sviatosti. Prvotným vysluhovateľom Sviatosti je Kristus. Vysluhovateľ pri vysluhovaní Sviatosti pôsobí len ako zástupca Krista (in persona Christi). Preto je vyslúžená Sviatosť vždy platná, bez ohľadu na ľudskú disponovanosť vysluhovateľa.

Prijímateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Je osoba, ktorej je Sviatosť vysluhovaná. Mala by byť disponovaná pre prijatie konkrétnej Sviatosti, v opačnom prípade ju prijíma svätokrádežne (ale platne!)

V prenesenom význame[upraviť | upraviť zdroj]

Pojmom "Sviatosť" sa v prenesenom význame označuje aj Eucharistia, najmä keď sa vystavuje na verejnú poklonu (adorácia), alebo slávnostný pochod (procesia)