Vigília
Vigília (lat. bdenie) je označenie pre predvečer slávnosti, ktorá nastane ďalší deň. Cirkevným ustanovením je určené, že Vigília začína o 15:00. Všetky liturgické obrady, ktoré sa konajú od 15:00 neskôr v deň, ktorý predchádza slávnosti, by sa už mali sláviť zo samotnej slávnosti.
Vigíliu má každé liturgické slávenie v stupni slávnosť. Vigíliu má aj každá nedeľa (lebo nedeľa je slávnosť). Niektoré vigílie sú špecifické slávením zvláštnych obradov, alebo môžu mať dokonca vlastné lekcie a vlastný formulár, v porovnaní s omšou "vo dne".
Najvýznamnejšie vigílie[upraviť | upraviť zdroj]
- Vigília narodenia Pána na štedrý deň. Od omše "vo dne" sa líši vlastnými lekciami.
- Veľkonočná vigília na Bielu sobotu. Má zvláštne obrady, ktoré sa konajú v rámci omše. Má až 9 lekcií.
- Vigília Zoslania Ducha Svätého má vlastné lekcie a povinnú sekvenciu.
- Vigília Božského srdca Ježišovho
- Vigília narodenia sv. Jána krstiteľa
- Každá sobota, ak na ňu nepripadá slávnosť dôležitejšia ako nedeľa.
Význam a pôvod vigílie[upraviť | upraviť zdroj]
Vigília pochádza zo židovských obyčajov. U židov sa deň nezačínal o polnoci, ako je to zvykom dnes, ale deň sa začínal večer - západom Slnka (prvý začiatok nového dňa) a východom zornice (druhý začiatok nového dňa). To znamená, že židia začínali sláviť každý sviatok už v jeho predvečer. Katolícka Cirkev tento zvyk zachovala až do dnešného dňa, aby umožnila sláviť slávnosť aj tým, ktorí by priamo v deň slávnosti danú možnosť nemali.
V minulosti sa účasť na bohoslužbe v predvečer slávnosti uznávala len v prípade, že človek nemal reálnu možnosť zúčastniť sa liturgie v samotný deň slávnosti. Po druhom vatikánskom koncile však už katechizmus katolíckej cirkvi žiadne obmedzenia neuvádza, teda kto sa zúčastni (hoci bezdôvodne) bohoslužby v predvečer slávnosti, zadosťučiní cirkevnému prikázaniu "V nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej sv. omši".