Smrť

Zo stránky Katolícka encyklopédia
Verzia z 19:21, 21. marec 2024, ktorú vytvoril Lava (diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Smrť (lat. Mors), resp. Telesná smrť je ukončenie pozemského života, počas ktorého, podľa katolíckeho učenia, dochádza k dočasnému odlúčeniu duše od tela. V okamihu smrti nastáva osobný súd zomrelej duše. Samotný okamih smrti predchádza tzv. hodina smrti, čo je vlastne určitá chvíľa, počas ktorej má človek poslednú možnosť rozhodnúť sa pre večný život s Bohom, alebo bez neho.

Metaforický, resp. v duchovnom význame sa pojem smrť používa pre večné zatratenie, stav duše s ťažkým hriechom, zlo (napr. v Crede "Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych" - znamená súdiť dobrých a zlých).

Hodina smrti[upraviť | upraviť zdroj]

Hodina smrti nemusí trvať reálnu hodinu (60 minút), môže to byť len krátky sekundový okamih. Počas hodiny smrti je človek pokúšaný mnohými zlými duchmi k pýche a ostatným hlavným hriechom. Na pomoc mu však prichádzajú anjeli. Viacerí vizionári sa zhodujú v tom, že v hodinu smrti človek ešte priamo nevidí Boha, len nepriamo, ale už v takom rozpoložení, že je takmer nemožné pochybovať o existencií Boha. Preto samotné odsúdenie duše pre peklo nepochádza od Boha, ale od zatrpknutej duše, ktorá ho napriek tomu odmietne.

Dobrú a pokojnú hodinu smrti si každý človek musí vymodliť (napr. aj prostredníctvom modlitby Zdravas Mária).

Druhy smrti[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzená smrť je vlastne rozhodnutie Boha, jediného pána života a smrti o tom, kedy človek zomrie. Boh môže zo svojej moci použiť ľubovoľný prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa. Prostriedkom môže byť choroba, nešťastie, úraz, havária, čokoľvek.

Neprirodzená smrť je vždy ťažkým hriechom, lebo sa prieči Božej vôli. Patrí tu úmyselná vražda, samovražda, rituálna vražda, rituálna samovražda, kamikadze a iné druhy samovraždy, interupcia a eutanázia

Osobný súd[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď po smrti nastáva so zomrelou dušou osobný súd. Podľa toho, či si duša vyberie súd od spravodlivého sudcu, alebo od milosrdného Spasiteľa, môže sa duša dostať na 3 rozličné miesta:

  1. Do neba
  2. Do očistca
  3. Do pekla

Posledný súd[upraviť | upraviť zdroj]

Posledný súd nastane pri druhom (eschatologickom) príchode Krista na zem, čiže "na konci vekov" (porov. Zjv). Vtedy bude vzkriesené k nesmrteľnej duši aj telo.