Popolcová streda: Rozdiel medzi revíziami

Zo stránky Katolícka encyklopédia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
dBez shrnutí editace
 
(Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená)
Riadok 1: Riadok 1:
Popolcová streda je prvým dňom [[Pôstné obdobie|Pôstneho obdobia]]. Popolcovou stredou sa začína Veľký pôst, ktorý trvá 40 dni. Do tohto počtu sa nezapočítavajú [[Nedeľa|nedele]], takže v skutočnosti je pôstnych dní 46.  
Popolcová streda je prvým dňom [[Pôstné obdobie|Pôstneho obdobia]]. Popolcovou stredou sa začína [[Pôstne obdobie|Veľký pôst]], ktorý trvá 40 dni. Do tohto počtu sa nezapočítavajú [[Nedeľa|nedele]], takže v skutočnosti je pôstnych dní 46.  


== Pôvod ==
== Pôvod ==
Riadok 14: Riadok 14:


== Osobitosti liturgie ==
== Osobitosti liturgie ==
Popolcová streda je feriálny (všedný) deň. Obrad spytovania svedomia na začiatku omše sa vynecháva, keďže ho nahrádza značenie popolom.  
Popolcová streda je [[Feria|feriálny]] (všedný) deň. Obrad spytovania svedomia na začiatku omše sa vynecháva, keďže ho nahrádza značenie popolom.  


Glória sa v tento deň (a v celé pôstne obdobie) vynecháva.   
Glória sa v tento deň (a v celé pôstne obdobie) vynecháva.   
Riadok 22: Riadok 22:
# "''Prach si a na prach sa obrátiš''" (Gn 3, 19)
# "''Prach si a na prach sa obrátiš''" (Gn 3, 19)
# "''Kajajte sa a verte Evanjeliu''" (Mk 1, 15)
# "''Kajajte sa a verte Evanjeliu''" (Mk 1, 15)
Prijať značenie popolom môže ktokoľvek, pokojne aj neveriaci človek, ktorý sa z nejakých príčin nachádza v kostole. Rozvedení veriaci
Keďže značenie popolom nie je [[Sviatosť]], ale [[svätenina]], môže ho prijať ktokoľvek, pokojne aj [[neveriaci]], alebo príslušník inej [[Denominácia|denominácie]], ktorý sa z nejakých príčin aktuálne nachádza v kostole. [[Rozvod|Rozvedení]] veriaci, verejní hriešnici a tí, ktorí za bežných okolnosti nemôžu prijímať [[Eucharistia|Eucharistiu]], môžu byť poznačení popolom, ak prejavia túto túžbu.

Aktuálna revízia z 13:47, 14. október 2024

Popolcová streda je prvým dňom Pôstneho obdobia. Popolcovou stredou sa začína Veľký pôst, ktorý trvá 40 dni. Do tohto počtu sa nezapočítavajú nedele, takže v skutočnosti je pôstnych dní 46.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu popolcovej stredy pramení zo zvyku páliť ratolesti (na Slovensku najčastejšie prúty z vŕby rakytovej - bahniatka, bažičky, puzičky a pod.), ktoré boli posvätené predošlý rok na Palmovú nedeľu. Takto získaným popolom sa značia veriaci na čele.

Osobitosti dňa[upraviť | upraviť zdroj]

Počas popolcovej stredy platí v celej Cirkvi prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu. V tento deň pôst pramení zo smútku duše nad spáchanými hriechmi.

Prísny pôst znamená len raz za deň sa dosýta najesť. Okrem toho možno prijať pokrm ešte dvakrát, lež menej ako inokedy. Prísny pôst zaväzuje všetkých dospelých (myslí sa tu od 18 rokov veku) až do dovŕšenia 60 rokov. Chorí ľudia, tehotné a dojčiace ženy majú z tohto príkazu výnimku.

Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu znamená zdržiavať sa mäsa a výrobkov z mäsa teplokrvných zvierat (teda vtákov a cicavcov). Tento príkaz zaväzuje všetkých od 7. roku života.

V tento deň sa zdržiavanie mäsitého pokrmu nedá nahradiť iným skutkom pokánia.

Osobitosti liturgie[upraviť | upraviť zdroj]

Popolcová streda je feriálny (všedný) deň. Obrad spytovania svedomia na začiatku omše sa vynecháva, keďže ho nahrádza značenie popolom.

Glória sa v tento deň (a v celé pôstne obdobie) vynecháva.

Po homílií kňaz značí veriacich popolom na čele znakom kríža, pričom hovorí jeden z dvoch evanjeliových veršov:

  1. "Prach si a na prach sa obrátiš" (Gn 3, 19)
  2. "Kajajte sa a verte Evanjeliu" (Mk 1, 15)

Keďže značenie popolom nie je Sviatosť, ale svätenina, môže ho prijať ktokoľvek, pokojne aj neveriaci, alebo príslušník inej denominácie, ktorý sa z nejakých príčin aktuálne nachádza v kostole. Rozvedení veriaci, verejní hriešnici a tí, ktorí za bežných okolnosti nemôžu prijímať Eucharistiu, môžu byť poznačení popolom, ak prejavia túto túžbu.